Potáborovka v Opatově

Autor: Martin Vavrinec
Datum akce: 12. – 14. 10. 2018

V piatok podvečer sa postupne zišli vedúci a účastníci našej tohtoročnej potáborovky pod oranžovo svietiacimi hodinami kostolnej veže v jednom z mnohých Opatovov.
Onedlho sa začala úvodná hra, ktorej cieľom bolo vo dvojiciach a neskôr aj v trojiciach použitím rôznych vylosovaných častí tiel preniesť ruličku toaletného papiera tam a späť po chodbe miestnej školy, v ktorej sme boli ubytovaní. Na ukazovákoch sa prenášalo dobre, ale kombinácie, ako čelo jedného a koleno druhého člena tímu, nám dali zabrať.

Všetci pri tom poriadne vyhladli, čo bolo dôležité, pretože nasledovala tradičná degustácia dobrôt, ktoré sme mali vytvoriť a doniesť. Keďže prišlo pomerne veľa účastníkov, bolo aj veľa jedla. Každá poživeň niesla aj originálny názov. Napríklad iBrownie, Erár, Asijské ponožky nebo Pravá domácí tatarka. Všetko bolo výborné, a tak nebolo jednoduché hlasovať za prvé tri najlepšie pokrmy, no napokon hlasovanie zdarne prebehlo a autor víťaznej mňamky bol odmenený.

Potom prišli bankári a z nás sa stali stavbári, ktorí si u nich vymieňali symbolickú menu za stavebný materiál. Jednotlivé symboly boli nakreslené na ruličkách od toaleťáku a bolo treba ich zháňať poschovávané všelikde po Opatove a dávať pri tom pozor na policajtov, ktorí ich pri dostihnutí odoberali, pokiaľ pre nich páchateľ nemal úplatok. Všetci príjemne unavení z honby za stavebným materiálom sme rýchlo zaspali a aj parkety v telocvični nám v tej chvíli prišli ako pohodlná posteľ.

Ranný budíček bol tentokrát len reprodukovaný z mobilu, lebo trieda s klavírom žiaľ bola zamknutá. Vstali sme, naraňajkovali sme sa výdatne z toho, čo ostalo z večernej ochutnávacej hostiny a pobrali sme sa na slnkom zaliate lúky, ktoré sme v lete pokosili, orezávať vŕby.

Práca nám šla od ruky a po klasickom zvolaní „Balík!“ sme sa presunuli na táborisko, kde sme si opiekli špekáčiky a syr. Odtiaľ sme sa vrátili do školy a nasledoval odpočinok po práci. Niektorí spali, iní si čítali.
Keď už všetci nabrali nové sily, mohli sa stavbári pustiť do práce, materiálu mali k dispozícii dokonca viac, ako čo dostali v banke večer predtým. Tri stavebné firmy mali splniť rovnakú zákazku. Postaviť vysokú a pevnú vežu za pocitový časový limit. Z papierových ruličiek sa tentokrát stal stavebný materiál, spolu so špajľami a lepiacou páskou. Výška veží bola odmeraná motúzikom a nosnosť bola testovaná na trikrát, najprv malým jabĺčkom, potom jablkom a napokon obrovským jablčiskom. Zaujímavé bolo pozorovať originalitu konštrukčných riešení jednotlivých stavieb, každá stavebná firma mala skrátka svoj jedinečný stavebný postup.

Po večeri sa zdalo, že bude premietanie fotiek z tábora, ale začal sa premietať dramatický úvod k šifrovacej hre zasedenej do nočného Opatova. Úlohou bolo zbieraním a dešifrovaním rôznych indícií zistiť počítačový kód k nájdeniu chlapca menom Simon a nájsť ho skôr ako ostatné skupiny.

Dve skupiny boli veľmi vyrovnané a víťazstvo rozhodlo trošku rýchlejšie dobehnutie jednej z nich na miesto chlapcovej skrýše. Po tejto hre sa premietačka zhostila svojej očakávanej úlohy a postupne sme si pozreli mnoho krásnych fotiek z tábora od troch rôznych účastníkov.

V nedeľu po raňajkách bolo treba ešte upratať po sebe školu a kľúč od nej odovzdať naspäť miestnym.

Za celú veľmi vydarenú potáborovku patrí veľká vďaka organizátorom Peti, Mari, Adamovi a Jirkovi. Taktiež vedeniu opatovskej školy, za poskytnutie ubytovania a babičke z Předína, u ktorej je odložené náradie na prácu na lúkach.